fotogaléria Ekvádor   Oficiálny názov: Ekvádorská republika Správne členenie: 22 provincií Politický systém: republika Hlavné mesto: Quito Rozloha v km2: 256 370 Obyvateľstvo: 13 547 000 (hustota 47 os. / km2) Jazyk: španielčina, indiánske jazyky Mena: americký dolár ( 1€ -> cca 1,4 USD ) Lokalita: Kajiny sveta - Amerika Časové pásmo: Z - 5:00h Susedia: Kolumbia, Peru     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas Pozri tiež: • Ekvádor   • dovolenka Ekvádor   • hotely Ekvádor   • doprava Ekvádor   • letenky Ekvádor   • cestovné kancelárie Ekvádor   • lastminute Ekvádor   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

EKVÁDOR

Politické výbuchy tejto rovníkovej krajiny sú tak časté ako erupcie sopiek, ktoré charakterizujú jej krajinu.

Rovnako pravidelné ako erupcie v horách sú v Ekvádore spory v politike, pretože civilné vlády, ktoré sú pri moci od pádu vojenskej diktatúry roku 1979, sú stále bezmocnejšie.

Ekvádor je juhoamerická krajina, ktorá sa nachádza na rovníku a zároveň pri pobreží Tichého oceánu. K nemu patria aj tichomorské ostrovy Galapágy, na ktorých je zriadený svetoznámy národný park. Krajina Ekvádoru je veľmi rôznorodá a jej charakter delí krajinu na tri veľmi rozdielne oblasti : západ, centrálne Andy a východ. Každá má svoju vlastnú klímu, svoje teritórium a svoje zvyky.

Horúca pobrežná nížina na západe krajiny zvaná Costa je centrom priemyslu a obchodu a zároveň hlavnou poľnohospodárskou oblasťou, kde sa pestujú prevažne exportné plodiny ako banány, káva, kakao a cukor. V tejto pobrežnej nížine vyrástlo aj najväčšie ekvádorské mesto Guayaquil, ktoré bolo podstatne zmodernizované potom, čo bola v jeho okolí objavená ropa. V Guayaquile je okolo 80 priemyselných podnikov krajiny.

Druhá oblasť zvaná Sierra leží v centrálnej vysokohorskej časti krajiny, kade sa od severu na juh tiahnu dva paralelné horské chrbty - Západné a Východné Andy s 30 činnými a mnohými vyhasnutými sopkami. Najvyššia z nich je Chimborazo ( 6.310 m).

Život v horách je pomalý. Hlavné mesto Quito vyzerá ako španielske koloniálne mesto a indiánske dediny sa zdajú ešte staršie. Obyvatelia Sierry sú v porovnaní s obyvateľmi Costy konzervatívni, a preto obidve skupiny podporujú rôzne politické organizácie.

Najvýchodnejšia vnútrozemská oblasť je tretím Ekvádorom. Žijú tam iba 2 % obyvateľov a kraj je tak zaostalý, že sa takmer vôbec neúčastní politických sporov medzi Costou a Sierrou. Je nazývaný El Oriente a celá tropická krajina je obrastená dažďovým lesom horného toku Amazonky. Na východ od Baños sa nachádzajú posledné neprebádané oblasti na svete. Po objavení ropy na juhu El Oriente sa prehĺbili ekvádorsko-peruánske spory o hranicu medzi obidvomi krajinami a v oblasti bola následne vytvorená demilitarizovaná zóna.

El Oriente okrem ropy poskytuje aj nesmierne lesné a nerastné bohatstvo. V pralesoch naviac žije a rastie veľmi pestrá a bohatá tropická fauna a flóra. Na území Ekvádoru je aj niekoľko svetoznámych národných parkov a prírodných rezervácií.

Chudoba v lone bohatej tropickej prírody

Hlavným problémom krajiny je chudoba. Ekvádor bol vždy jednou z najchudobnejších krajín, aj keď objavenie ropy v 70. rokoch vzbudilo nové nádeje. Ropa síce priniesla rýchly hospodársky rozvoj obzvlášť v mestách, avšak zďaleka nie všetci obyvatelia z nej mali úžitok.

Ako v ostatných častiach Južnej Ameriky, znamenala recesia v 80. rokoch studenú sprchu. Inflácia dosiahla 76 %. Na začiatku 90. rokov bol Ekvádor ako väčšina juhoamerických krajín, ohromne zadĺžený. Finančná pomoc Medzinárodného menového fondu viedla k drastickej devalvácii meny. Situáciu ešte komplikovali prognózy, že zásoby ropy budú okolo roku 2010 vyčerpané. Indiánske rodiny, ktoré opustili vidiek s vidinou lepšieho zárobku v meste, žijú v obrovských núdzových kolóniách v okolí miest.

Zatiaľ čo 1 % ekvádorských statkárov vlastní rozsiahle farmy zaberajúce 40 % pôdy, dve tretiny rodinných fariem sú menšie ako 5 ha, sú veľmi malé na to, aby uživili roľnícke rodiny. Tí, ktorí majú polia na andských kopcoch, musia naviac bojovať s ničivou pôdnou eróziou. Na horách je život mimoriadne ťažký. Kojenecká úmrtnosť je vysoká (9 %) a priemerný vek nízky (pod 50 rokov).

Okolo 30% Ekvádorčanov sú čistokrvní Indiáni Chívarovia a Kečuovia. Aj keď im vláda poskytla na východe krajiny v Pastaze 1 mil. ha pôdy, stále majú málo peňazí a minimálnu politickú moc. Ich predkovia mali veľkú ríšu, ale tá bola porazená v 15. storočí vpádom Inkov z Peru. Nadvláda Inkov netrvala dlho. Roku 1534 dobyli Ekvádor Španieli a zotročili Indiánov aj Inkov na 300 rokov. Ekvádor sa stal súčasťou miestokráľovstva Peru a roku 1822 bol pripojený k Veľkej Kolumbii (Kolumbia, Venezuela, Panama). Nezávislosť získal roku 1830. Od tých čias sa ujali vlády mestici, miešanci Španielov a Indiánov. Tí v súčasnosti tvoria 55 % obyvateľstva a sú privilegovanou vrstvou.