fotogaléria Česká republika   Oficiálny názov: Česká republika Správne členenie: 14 krajov, 77 okresov Politický systém: republika Hlavné mesto: Praha Rozloha v km2: 78 866 Obyvateľstvo: 10 526 000 (hustota 133 os. / km2) Jazyk: čeština( úradná), slovenčina Mena: koruna ( 1€ -> cca 24,5 CZK ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 1:00h Susedia: Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: pas, alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Česko   • dovolenka Česko   • hotely Česko   • doprava Česko   • letenky Česko   • cestovné kancelárie Česko   • lastminute Česko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

ČESKÁ REPUBLIKA

Po prekonaní totalitných režimov sa Česká republika - krajina v srdci Európy vracia ku svojim kultúrnym a demokratickým tradíciám.

Keď sa v roku 1993 po rozpade Československa objavila na mape Európy Česká republika ako nový štát, išlo v podstate iba o zmenu politických hraníc. Český štát má tisícročnú tradíciu a za čias jeho trvania sa hranice veľakrát menili. Avšak jeho historické územie bolo od samého začiatku ovplyvnené geografickou polohou v strede Európy a v Českej kotline, obklopenej pohraničným horstvom.

Vnútri Českej kotliny leží najväčšie z troch historických území Čechy. Na východ položená Morava je tiež čiastočne uzatvorená horami, ale jej južná hranica je celkom otvorená do Podunajska. Tiež na sever vedie široké údolie nazývané Moravská brána, ktorá spojuje Moravu s tretím historickým územím Sliezkom. Z toho však zostali na území Českej republiky iba najjužnejšie výbežky.

Exponovaná poloha uprostred Európy učinila túto krajinu už od predhistorických čias križovatkou ciest a rôznych politických, náboženských a kultúrnych vplyvov. Už v paleolite existovalo na južnej Morave jedno zo stredísk formujúcej sa ľudskej spoločnosti, kultúra lovcov mamutov. Ich pozostatky vrátane 25.000 rokov starých rytých a plastických obrazov patrí k významným dokladom európskej prehistórie.

K najvýznamnejším predslovanským obyvateľom Českej kotliny patrili Kelti a po nich nemecké kmene. Keltský kmeň Bójov dal tomuto územiu staroveké meno Bohemia. Slovania sa usídlili v strednej Európe asi koncom 5. storočia a kmeň Čechov dal krajine nové meno Čechy.

História Českého štátu

Predchodcom českého štátu bol mocenský útvar Veľká Morava (r.830-906). Na pozvanie moravského panovníka prišli z Byzancie vierozvesti Cyril a Metod, ktorí v krajine konsolidovali vznikajúcu kresťanskú cirkev a priniesli písmo. Keď Maďari porazili Veľkú Moravu, prenieslo sa stredisko moci do Čiech. Dynastia Přemyslovcov silou zjednotila kmene z okolia a rok 995 ( vyvraždenie Slavníkovcov a pripojenie ich území) je považované za vznik prvého českého přemyslovského štátu. Z přemyslovských panovníkov sa najviac preslávil knieža svätý Václav, považovaný tisíc rokov za patróna českej krajiny.

V 11. storočí pripojili Přemyslovci k Čechám Moravu, Sliezko aj ďalšie územia, ale iba prvé dve zostali tzv. historickým územím českého štátu.

V priebehu 12. a 13. storočia prebiehala intenzívna kolonizácia Českej kotliny slovanským obyvateľstvom vo vnútrozemí a nemeckým v pohraničných oblastiach. V 14. storočí počas vlády Luxenburgovcov sa stal český kráľ Karol IV. taktiež cisárom Svätej ríše rímskej. V tých časoch bola Praha najvýznamnejším európskym mestom a Čechy zažili vrcholný rozkvet stredovekej kultúry a vzdelanosti. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie gotické pamiatky, ako hrad Karlštejn. Roku 1348 založil Karol IV. v Prahe jednu z najstarších univerzít v Európe.

Myšlienky oxfordského reformátora Viklefa sa šírili celou Európou a našli odozvu aj u českého katolíckeho kazateľa a neskôr univerzitného rektora Jána Husa. Ten sa postavil na čelo českého reformačného hnutia. Hus bol predvolaný pred katolícky koncil do Kostnice, a keď svoje učenie neodvolal bol 6.júla 1415 upálený. Tento čin viedol k náboženskej radikalizácii v celých Čechách, ktorá dostala názov husitské hnutie. Malo charakter náboženskej a sociálnej revolúcie, sprevádzanej bojom proti katolíckej cirkvi, križiackym výpravám a nakoniec aj výpadom do zahraničia. Bratovražedná bitka u Lipan bola predzvesťou konca husitstva. Ale Čechy zostali u svojej evanielickej viery ešte storočia po tom , čo sa stali súčasťou habsburského štátu.

Povstanie českej šľachty a mešťanstva proti Habsburgovcom ukončila tragická bitka na Bielej hore roku 1620. Poprava vodcov povstania a elity národa roku 1621 je považovaná za jeden z najtragickejších dní českého štátu, ktorý stratil posledné zvyšky samostatnosti. Násilná rekatolizácia vyhnala z krajiny stotisíce evanielikov medzi nimi J. A. Komenského. Majetok starej českej šľachty prešiel do rúk katolíckej šľachty väčšinou nemeckej, ku ktorej patril napríklad rod Lichenštajnov.

Storočný úpadok českého národa zastavili až v 19. storočí vlastenecké snahy českých umelcov, vedcov, mešťanov a posledných zvyškov českej šľachty v hnutí zvanom národné obrodenie. Čechy sú v tom čase najpriemyselnejšou krajinou Rakúsko - Uhorska, majú svojich zástupcov vo viedenskom sneme a celou krajinou sa šíri vlastenecké hnutie sprevádzané veľkým kultúrnym rozmachom. Je postavené Národné divadlo a Národné múzeum v Prahe, vznikajú hudobné diela B. Smetany a literárne diela B. Němcovej, J. Nerudy a iných.

Radikalizácia českého národného cítenia dosiahla vrcholu v 1. svetovej vojne rozpadom Rakúsko – Uhorska a vznikom samostatnej Československej republiky. Medzi dvomi svetovými vojnami patrilo Československo k desiatke najpriemyselnejších krajín sveta. Bol to mnohonárodnostný štát s parlamentnou demokraciou na čele s prezidentom T.G. Masarykom. Zahraničná politika Československa sa orientovala na západné krajiny, najmä na Francúzko a Anglicko. Títo spojenci však mníchovskou dohodou z roku 1938 Československo nechali napospas Hitlerovi, ktorý pripojil k Nemecku najprv pohraničné oblasti ( Sudety) za nadšeného súhlasu väčšiny tamojšieho nemecky hovoriaceho obyvateľstva.

O pol roka neskôr obsadili nemecké vojská zvyšok českej krajiny a premenili ju na Protektorát Čechy a Morava. Východná polovica Československej republiky sa stala samostatným Slovenským štátom s pronemeckou vládou. Keď skončila 2. svetová vojna, víťazní Spojenci rozhodli o navrátení pohraničia Československu, ale tiež vysťahovanie asi 3 miliónov sudetských Nemcov. Týchto vysťahovalcov nasledovala po dvoch rokoch vlna českých emigrantov, ktorí opustili krajinu po komunistickom puči. Roku 1948.

Československo zostalo pod vplyvom Sovietskeho zväzu 40 rokov. Totalitný režim bol na krátky čas behom Pražskej jari 1968 pod vedením Alexandra Dubčeka potlačený. Na reformátorské snahy československých komunistov odpovedal Sovietsky zväz v auguste 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy (s výnimkou Rumunska) a Československo bolo donútené zostať členom komunistického bloku. Obnovil sa tvrdý totalitný režim, ktorý viedol k devastácii hospodárstva, životného prostredia aj morálnych hodnôt.

Po "zamatovej" revolúcii, ktorá trvala od 17. do 24. novembra 1989, bola komunistická moc konečne zlomená. Zatiaľ čo v Čechách sa upínali všetky snahy k návratu demokracie, súkromného vlastníctva a tržného hospodárstva, Slovensko sa radikalizovalo národnostne. Výsledkom bol rýchly a pokojný rozpad Československa, 1. januára 1993 vznikli dva nové samostatné štáty: Česká republika a Slovenská republika. V januári 1993 bol prvým prezidentom nového českého štátu zvolený Václav Havel, ktorého sídlom sa stali Hradčany - a hlavným mestom Praha.

Rozmanitosť českej prírody

Svojou rozlohou sa radí Česká republika k stredne veľkým európskym štátom. Väčšinu územia ( 93%) zaujímajú pahorkatiny a vrchoviny. Nížinám patrí 5% a vo výškach nad 1.000m sa nachádza iba 2% územia. Na horskom chrbte Krkonôš na hranici s Poľskom sa dvíha najvyšší vrchol republiky Snežka (1.602 m).

Geografický podklad väčšej časti územia tvorí Český masív a iba na východnom okraji Moravy sa na hranici so Slovenskom dvíhajú hory, ktoré patria ku Karpatám. Medzi obidvomi systémami sa tiahne Moravská brána a moravské úvaly, ktoré od nepamäti spojovali sever a juh Európy. Žulové skaliská vystupujú na povrch najmä v centrálnych častiach pohraničných hôr a na Českomoravskej vysočine. Celkom iný charakter má sopečná krajina Českého stredohoria. Severovýchodné Čechy a priľahlú časť Moravy pokrývajú pieskovcové vrstvy, ktoré bývali dnom posledného ( kriedového ) mora. Vznikli tu skalné mestá, sústredené najmä v turisticky atraktívnej oblasti Český raj. Najrozsiahlejšia vápencová krajina, známa ako Moravský kras, leží severovýchodne od Brna.

V Českej republike pramení mnoho miestnych riek a dve veľké európske rieky - Labe a Odra. V Čechách je najdlhšou riekou Vltava, na Morave Morava. V krajine je málo prírodných jazier, ale veľa umelých vodných plôch - rybníky a priehrady. V 16. storočí bolo umelo vytvorených v južných Čechách a južnej Morave okolo 21.000 rybníkov. V súčasnosti je ich už iba štvrtina. Čechy sú tiež bohaté na minerálne pramene. Termálne liečivé v Krušných horách založili tradíciu českých kúpeľných miest Karlove Vary a Mariánske Lázne.

Priemysel a poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvnili životné prostredie. Na väčšine územia je krajina miestne celkom zdevastovaná. V odľahlých oblastiach sa však pôvodný ráz krajiny uchoval. V Novohradských horách na juhu Čiech bola roku 1838 založená najstaršia rezervácia Žofínsky prales a Hojná Voda. V republike sú tri národné parky: Krkonošský, Šumavský a Podyjský.

České obyvateľstvo a hospodárstvo

V Českej republike žije približne 10 miliónov obyvateľov, čo ju radí na 14. miesto v Európe. Najväčším a hlavným mestom je Praha, ďalšie významné mestá sú Brno, Ostrava, Plzeň, Olomouc a Liberec. Napriek veľkému hospodárskemu úpadku v časoch komunistickéko systému, zostala Česká republika v skupine krajín s vyspelým hospodárstvom. Jeho hlavnou oporou je priemysel, ktorý je sústredený prevažne v severnej polovici štátu. Za komunizmu bol kladený veľký dôraz na ťažký priemysel. Medzi dvoma svetovými vojnami patrilo Československo medzi desať najvýznamnejších strojárenských producentov. K najdôležitejším strediskám patrí mimo Prahy aj Mladá Boleslav s výrobou osobných automobilov Škoda, Plzeň so Škodovými závodmi. Viac než storočnú tradíciu má aj textilný, obuvnícky, sklársky priemysel, výroba porcelánu a keramiky. V potravinárskom priemysle najviac prosperujú pivovary a mliekárne.

Poľnohospodárstvo uživí základnými potravinami obyvateľstvo štátu. Dováža sa najmä subtropické ovocie, káva, kakao, vyváža sa chmeľ, sladový jačmeň, pivo a výrobky živočíšneho pôvodu.

Prebiehajúca transformácia ekonomiky a privatizácia zasahuje do všetkých odvetví hospodárstva od bankovníctva až po drobné poľnohospodárske statky. Cieľom premeny je vyspelé tržné hospodárstvo a parlamentná demokracia, ktorá Českej republike umožní vstup do európskych a vojenských štruktúr. Česko je členom Európskej únie, pripravuje sa na prijatie spoločnej meny Eura.